Hanblivé dieťa: ako mu jemne pomôcť rásť

Poznáte to. Prídete s dieťaťom na oslavu, medzi rodinu alebo na ihrisko a Vaše dieťa sa Vám schová za nohu, sklopí pohľad a mlčí. Ostatní sa smejú, behajú, rozprávajú sa, a Vy cítite tú známu zmes lásky, bezmocnosti a možno aj štipky obáv: bude to takto vždy? Ak máte doma hanblivé dieťa, chcem Vás hneď na začiatku upokojiť. Hanblivosť nie je chyba, ktorú treba opraviť. Je to spôsob, akým Vaše dieťa spracúva svet, a s trpezlivosťou a správnym prístupom sa z neho môže stať sebavedomý, vnímavý a láskavý človek. V tomto článku Vám ponúkam konkrétne, overiteľné rady, ako svojmu dieťaťu pomôcť rásť vlastným tempom.

Prečo je moje dieťa hanblivé

Hanblivosť má často korene v temperamente, s ktorým sa dieťa jednoducho narodí. Niektoré deti sú od prírody opatrnejšie, viac vnímavé na nové podnety a potrebujú viac času, kým sa v neznámej situácii cítia bezpečne. To nie je nič, čo by ste zavinili Vy alebo Vaša výchova.

Je užitočné rozlišovať dve veci:

• Zdravá opatrnosť. Dieťa najprv pozoruje, zhodnotí situáciu a až potom sa zapojí. To je rozumné správanie, nie problém.
• Úzkosť, ktorá dieťa brzdí. Ak sa Vaše dieťa vyhýba veciam, ktoré by chcelo robiť, plače pri predstave kontaktu s inými alebo trpí, je namieste väčšia pozornosť.

Hanblivé dieťa nie je nešťastné dieťa. Mnohé nesmelé deti majú hlboké priateľstvá, bohatý vnútorný svet a veľkú empatiu. Vašou úlohou nie je premeniť ho na spoločenskú hviezdu, ale pomôcť mu, aby sa vo svojej koži cítilo dobre.

Pomôže Vám aj vedomie, že hanblivosť sa v priebehu detstva prirodzene mení. Trojročné dieťa, ktoré sa krčí za Vami v čakárni, môže byť o dva roky pokojnejšie a otvorenejšie. Deti dozrievajú v rôznom čase a to, čo dnes vyzerá ako veľká prekážka, býva o rok len malou spomienkou. Netlačte teda na seba, že to musíte vyriešiť naraz.

Čo hanblivému dieťaťu pomáha a čo mu škodí

Pri nesmelom dieťati záleží na maličkostiach. To, ako reagujete v bežných chvíľach, formuje jeho predstavu o sebe samom.

Čomu sa vyhnite:

• Neoznačujte dieťa nálepkou „hanblivé", najmä nie pred ním a pred cudzími ľuďmi. Deti veľmi rýchlo prijmú to, čo o nich počúvajú, za svoju identitu.
• Netlačte ho násilím do kontaktu. Vetu „no tak pozdrav pani, nehanbi sa" cíti dieťa ako tlak a stres sa ešte prehĺbi.
• Neospravedlňujte ho stále za druhých („on je taký, on sa vždy hanbí"). Berie mu to šancu ukázať sa inak.

Čo naopak pomáha:

• Prijmite tempo svojho dieťaťa. Keď mu dovolíte najprv pozorovať z bezpečia Vášho náručia, samo sa neskôr zapojí ochotnejšie.
• Pomenúvajte pocity: „Vidím, že sa ti teraz nechce ísť medzi deti. To je v poriadku, počkáme spolu." Dieťa cíti, že ho chápete.
• Buďte pokojnou istotou. Vaše dieťa sníma Váš pokoj. Keď ste uvoľnení a nezhrození jeho tichom, aj jemu sa ľahšie dýcha.

Ako budovať sebadôveru krok za krokom

Sebavedomie sa u hanblivého dieťaťa nebuduje veľkými skokmi, ale drobnými, opakovanými úspechmi. Predstavte si to ako rebrík, po ktorom Vaše dieťa stúpa vlastnou rýchlosťou.

1. Pripravte dieťa vopred. Skôr než pôjdete na návštevu alebo na krúžok, porozprávajte sa o tom, čo ho čaká. Kto tam bude, čo sa bude diať, kedy odídete. Neznáme sa tak stáva o niečo známejším.
2. Zadávajte malé, zvládnuteľné úlohy. Napríklad podať pekárke rožok a povedať „ďakujem", alebo zaklopať na dvere u susedov. Každý zvládnutý krôčik je dôkaz, že to dokáže.
3. Oceňujte snahu, nie výsledok. Namiesto „bola si šikovná, že si sa hrala s deťmi" skúste „všimla som si, ako odvážne si prišla k tej dievčinke". Oceňujete tým odvahu, ktorú vynaložilo.
4. Nezachraňujte príliš rýchlo. Keď sa dieťa na chvíľu zdráha, dajte mu pár sekúnd navyše. Často to zvládne samo, len potrebuje priestor.
5. Doprajte mu čas na zotavenie. Po náročnejšej sociálnej situácii je pokojný večer doma vzácny. Nesmelé deti sa potrebujú „dobiť".

Dôležité je, aby dieťa nikdy nemalo pocit, že Vašu lásku si musí zaslúžiť tým, že bude odvážnejšie. Milujete ho také, aké je, a odvaha je len bonus, ktorý postupne narastá.

Rovnako pomáha, keď dieťaťu vopred nakreslíte cestu späť. Deti sa do nového ľahšie pustia, ak vedia, že sa vždy môžu vrátiť do bezpečia. Skúste vetu: „Skús sa ísť pozrieť na tú hru, a keby ti nebolo dobre, prídeš späť ku mne, budem tu." Bezpečná základňa, ku ktorej sa dá kedykoľvek vrátiť, dodáva odvahu vykročiť.

Nezabúdajte ani na vlastný príklad. Keď Vaše dieťa vidí, ako sa Vy prívetivo pozdravíte so susedom alebo pokojne oslovíte niekoho v obchode, učí sa od Vás úplne prirodzene. Nemusíte pri tom nič vysvetľovať, deti napodobňujú to, čo denne vidia.

Sila príbehov pri práci s emóciami

Príbehy sú pre deti bezpečným priestorom. Keď hanblivé dieťa počúva o postavičke, ktorá sa najprv bojí, ale nakoniec nájde odvahu, prežíva jej cestu spolu s ňou, no bez rizika. Emócie si prežije v bezpečí prikrývky a Vášho hlasu.

Ako využiť rozprávky vedome:

• Vyberajte hrdinov, ktorí sú spočiatku nesmelí. Dieťa sa v nich spozná a uvidí, že aj tiché postavičky dokážu veľké veci po svojom.
• Zastavte sa a pýtajte sa. „Ako sa asi ježko cítil, keď mal ísť medzi ostatné zvieratká? Poznáš to?" Otvárate tak rozhovor o pocitoch.
• Nechajte príbeh pracovať bez poučovania. Netreba na konci pridávať mravné ponaučenie. Dieťa si samo vezme to, čo práve potrebuje.

Osobitne silné je, keď je hrdinom príbehu dieťa s menom Vášho dieťaťa a situácie mu pripomínajú jeho vlastný život. Vtedy sa stotožnenie prehĺbi a rozprávka sa jemne dotkne presne tej emócie, ktorú dieťa práve rieši. Práve preto sú personalizované večerné príbehy takou láskavou pomôckou pri nesmelosti.

Kedy vyhľadať odborníka

Väčšina hanblivosti je úplne prirodzená a s vekom a Vašou podporou sa zmierňuje. Sú však situácie, keď je vhodné poradiť sa s pediatrom alebo detským psychológom:

• Dieťa je z kontaktu s inými ľuďmi dlhodobo úzkostné, plače alebo sa mu robí zle.
• Odmieta hovoriť v prostrediach ako škôlka či škola, hoci doma rozpráva bez problémov.
• Hanblivosť mu bráni robiť veci, ktoré by samo chcelo, a trpí tým.
• Máte pocit, že sa jeho stiahnutie zo sveta časom skôr zhoršuje než zlepšuje.

Vyhľadať odbornú pomoc nie je zlyhanie rodiča, práve naopak. Je to prejav Vašej pozornosti a lásky. Odborník Vám pomôže rozlíšiť, či ide o povahovú črtu, alebo o niečo, čomu sa dá cielene pomôcť.

Milý rodič, ste na dobrej ceste

Ak ste dočítali až sem, hovorí to o tom, akým vnímavým rodičom ste. Vaše hanblivé dieťa má obrovské šťastie, že má pri sebe niekoho, kto sa ho nesnaží prerobiť, ale trpezlivo mu pomáha objaviť vlastnú silu. Nemusíte to zvládnuť za deň, ani za mesiac. Stačí byť pri ňom, prijímať ho také, aké je, a dôverovať, že vo svojom čase rozkvitne. Tiché deti majú v sebe často najviac hĺbky. Doprajte tomu svojmu čas, pokoj a Vašu blízkosť. To je to najcennejšie, čo mu môžete dať.

Vyskúšajte rozprávku na mieru

dobrú.sk každý večer pošle vášmu dieťaťu rozprávku napísanú priamo preň — s ilustráciou a nahovorenú nahlas. Na štart máte 3 kredity zadarmo, bez karty.