Dieťa sa bojí tmy: ako mu pokojne pomôcť

Keď sa Vaše dieťa bojí tmy, večer prestáva byť tou pokojnou chvíľou, na ktorú ste sa oba tešili. Namiesto uvoľneného zaspávania prídu slzy, prosby o rozsvietené svetlo, opakované volania „mami, poď sem“ a otázky, čo sa skrýva v skrini. Je to vyčerpávajúce – pre Vás aj pre dieťa. Dobrou správou je, že strach z tmy je úplne bežná a prirodzená súčasť vývinu a vo veľkej väčšine prípadov postupne odznie. Ešte lepšou správou je, že Vy sami môžete urobiť veľa pre to, aby ste svojmu dieťaťu tento úsek uľahčili.

Prečo sa deti boja tmy

Strach z tmy sa najčastejšie objavuje medzi druhým a šiestym rokom života a nie je znakom toho, že by ste niečo robili zle. Práve naopak – súvisí s tým, ako sa detský mozog zdravo rozvíja. Okolo tretieho roku sa u detí naplno rozbieha predstavivosť. Tá istá fantázia, vďaka ktorej sa Vaše dieťa cez deň hrá na draka alebo princeznú, v noci dokáže z obyčajného tieňa vytvoriť príšeru a zo zvuku radiátora šepot niekoho cudzieho.

Dieťa v tomto veku ešte spoľahlivo nerozlišuje medzi tým, čo je skutočné a čo vymyslené. Tma navyše odoberá to hlavné, o čo sa dieťa opiera – zrak. Keď nevidí známu izbu, cíti sa zraniteľnejšie a jeho mozog si prázdne miesta domýšľa. K tomu sa často pridávajú aj vplyvy z dňa: napínavá rozprávka, hádka, ktorú dieťa zachytilo, prvé noci v novej posteli či začiatok škôlky. Strach z tmy je teda logická reakcia, nie rozmaznanosť.

Pomôže Vám vedieť aj to, že strach z tmy býva úzko prepojený s pocitom odlúčenia. Vo chvíli zaspávania sa dieťa lúči s Vami na celú noc – a tma tento pocit osamelosti len zosilňuje. Preto sa mnohé deti neboja ani tak samotnej tmy, ako skôr toho, že sú v nej samy. Keď na to myslíte, ľahšie pochopíte, prečo Vaše dieťa opakovane volá alebo prichádza za Vami: nehľadá ďalšiu kontrolu skrine, hľadá uistenie, že nie je samo.

Ako reagovať v tom momente, keď má dieťa strach

To, ako zareagujete vo chvíli, keď za Vami dieťa pribehne alebo Vás volá, je dôležitejšie než akákoľvek technika. Deti sa upokoja predovšetkým cez Váš pokoj.

• Berte strach vážne. Vety ako „nič tam nie je, nebuď hlúpy“ dieťaťu nepomôžu – pre neho je ten pocit úplne reálny. Skúste radšej: „Vidím, že sa bojíš. Som tu s tebou.“
• Nezosmiešňujte a neporovnávajte. Vyhnite sa vetám typu „veď si už veľký“ alebo „sestra sa nebojí“. Dieťa tým len naučíte, že svoj strach má pred Vami skrývať.
• Nedávajte prehnané dôkazy. Nemusíte spoločne desaťkrát otvárať skriňu a svietiť pod posteľ – tým môžete nechtiac potvrdiť, že tam naozaj číha nebezpečenstvo. Stačí jedno pokojné, samozrejmé skontrolovanie a jasné: „Všetko je v poriadku, môžeme spať.“
• Buďte oporou, ale postupne sa vzďaľujte. Prvé noci môžete sedieť pri postieľke dlhšie, ďalšie dni skracujte čas aj blízkosť. Cieľom je, aby dieťa postupne získalo pocit, že to zvládne aj samo.

Váš pokojný, istý tón hovorí dieťaťu viac než slová: „Toto nie je nebezpečné, mama aj otec sú v pohode, takže aj ja môžem byť.“

Praktické kroky, ktoré strach z tmy zmierňujú

Okrem reakcie v danej chvíli Vám pomôže niekoľko vecí, ktoré môžete zaviesť dlhodobo. Nie každá zaberie u každého dieťaťa, preto skúšajte a sledujte, čo Vášmu dieťaťu sadne.

1. Tlmené svetlo namiesto úplnej tmy. Malá nočná lampička s teplým svetlom je úplne v poriadku a nič nepokazí. Ideálne je svetlo, ktoré si dieťa vie samo ovládať – dáva mu to pocit kontroly.
2. Spoločník na spanie. Plyšová hračka, ktorá „stráži“, alebo baterka pod vankúšom, ktorou môže dieťa kedykoľvek posvietiť, dokážu zázraky. Dieťa tak dostane nástroj, ako si samo pomôcť.
3. Pevný a upokojujúci večerný rituál. Rovnaký sled krokov – kúpeľ, pyžamo, čistenie zubov, čítanie – dáva dieťaťu istotu. Predvídateľnosť je pri strachu jedným z najsilnejších upokojujúcich prvkov.
4. Príbeh, ktorý dodáva odvahu. Rozprávka, v ktorej hrdina zvládne niečoho sa báť a prekoná to, pomáha dieťaťu spracovať vlastné pocity. Deti sa cez postavy učia, že strach sa dá zvládnuť.
5. Pozor na obrazovky a obsah pred spaním. Aspoň hodinu pred zaspávaním vynechajte tablet aj televíziu. Modré svetlo aj napínavé scény rozjatria fantáziu presne v čase, keď sa má dieťa upokojovať.
6. „Kúzla“ proti strachu. Niektorým deťom pomôže hravý rituál – sprej s vodou ako „odháňač príšer“ alebo spoločná veta na dobrú noc. Berte to ako pomôcku, nie ako potvrdenie, že príšery existujú.

Dôležitá je trpezlivosť. Strach z tmy neustúpi za jeden večer a ani nemusí ísť o priamku – po dobrých nociach môže prísť horšia. To je normálne a neznamená to, že sa vraciate na začiatok.

Pomáha aj to, keď s dieťaťom o odvahe hovoríte cez deň, nie až vo vypätom večernom momente. Cez deň je dieťa pokojné a otvorené, dokáže sa o svojich obavách rozprávať bez sĺz. Môžete si spolu zahrať hru na to, čo všetko už zvláda samo, alebo si pripomenúť situáciu, keď sa niečoho bálo a napokon to prekonalo. Takéto pripomienky dieťaťu ukazujú, že strach nie je nepremožiteľný a že ono samo má v sebe silu, o ktorej možno ani netuší.

Čomu sa radšej vyhnúť

Niekedy z dobrej vôle a únavy siahneme po riešeniach, ktoré strach nechtiac posilnia. Pomôže vyhnúť sa týmto pasciam:

• Trvalému brániu dieťaťa do svojej postele ako jedinému riešeniu. Občasná výnimka nie je problém, no ak sa z toho stane pravidlo, dieťa si nikdy neoverí, že vo svojej izbe je v bezpečí.
• Sľubom, ktoré nemôžete dodržať. Neubezpečujte dieťa, že „už nikdy nebude mať zlý sen“. Radšej mu povedzte, že aj keby prišiel, Vy ste nablízku.
• Prílišnému rozoberaniu strachu pred spaním. Cez deň sa o pocitoch pokojne rozprávajte, večer to však už neťahajte – dieťa treba upokojiť, nie znovu rozrušiť.
• Vlastnému stresu naokolo. Deti citlivo vnímajú Vašu nervozitu. Ak sami zaspávanie prežívate ako boj, dieťa to zachytí. Skúste k večeru pristupovať s očakávaním, že to spolu v pohode zvládnete.

Kedy sa poradiť s odborníkom

Vo väčšine prípadov strach z tmy postupne prejde sám a stačí naň láskavosť a trpezlivosť. Sú však situácie, keď je namieste poradiť sa s pediatrom alebo detským psychológom. Zvážte to, ak strach z tmy trvá dlhé mesiace bez akéhokoľvek zlepšenia, ak je taký intenzívny, že dieťa dlhodobo takmer nedokáže zaspať alebo sa opakovane budí v panike, prípadne ak sa úzkosť prelieva aj do dňa – dieťa je bojazlivé, plačlivé, stráca chuť do jedla alebo sa vyhýba bežným činnostiam.

Rovnako sa oplatí spomenúť problémy so spánkom u pediatra, ak sa objavili náhle po nejakej ťaživej udalosti. Vyhľadať odbornú pomoc nie je zlyhanie – je to len ďalší spôsob, ako svojmu dieťaťu pomôcť, a lekár Vám vie odporučiť postup šitý na mieru práve Vášmu dieťaťu.

Toto obdobie zvládnete

Ak sa Vaše dieťa práve bojí tmy, pamätajte, že to nie je nič, čo by ste pokazili, ani nič, čo by ostalo navždy. Je to prechodná fáza, cez ktorú svoje dieťa prevediete predovšetkým svojou prítomnosťou, pokojom a láskou. Každý večer, keď dieťaťu ukážete, že sa má o koho oprieť, mu pomáhate budovať vnútornú istotu, že svet – aj potme – je bezpečné miesto. Buďte na seba láskaví, doprajte si trpezlivosť a verte, že sa spoločne opäť dopracujete k pokojným večerom, na ktoré sa budete oba tešiť.

Vyskúšajte rozprávku na mieru

dobrú.sk každý večer pošle vášmu dieťaťu rozprávku napísanú priamo preň — s ilustráciou a nahovorenú nahlas. Na štart máte 3 kredity zadarmo, bez karty.