Ako vysvetliť dieťaťu, kto je Mikuláš

Blíži sa začiatok decembra, vo výklade sa objavia prvé čižmičky a Vaše dieťa sa nadšene pýta: „Kto je vlastne ten Mikuláš?“ Ak práve premýšľate, ako vysvetliť dieťaťu, kto je Mikuláš, tak, aby to bolo pravdivé, láskavé a primerané jeho veku, ste na správnom mieste. Nie je to skúška, v ktorej môžete „pokaziť Vianoce“ zlou odpoveďou. Je to príležitosť ukázať dieťaťu, čo znamená dobrota, obdarúvanie a radosť z toho, keď niekomu urobíme pekný deň. V tomto článku Vám ponúkame konkrétne slová, ktoré môžete použiť, návod prispôsobený veku dieťaťa a niekoľko tipov, ako zvládnuť aj tie záludnejšie otázky bez stresu.

Kto vlastne Mikuláš je: krátka pravdivá odpoveď

Skôr než začnete rozprávať, pomôže Vám mať v hlave jasno, čo vlastne chcete odovzdať. Svätý Mikuláš bol skutočný človek. Žil pred mnohými storočiami v meste Myra (dnešné Turecko) a bol biskupom. Preto ho poznáme s vysokou čiapkou, plášťom a berlou. Preslávil sa tým, že bol nesmierne štedrý, najmä k chudobným deťom a rodinám. Podľa známeho príbehu potajomky obdaroval rodinu, ktorá nemala peniaze, tak, že im v noci vhodil mince do okna, kde si sušili pančuchy. Odtiaľ pochádza aj náš zvyk vykladať si čižmičky za okno.

Toto je pekné vysvetlenie, pretože nemusíte nič vymýšľať. Mikuláš naozaj existoval a jeho príbeh je o dobrote. Deťom môžete pokojne povedať:

• „Mikuláš bol dobrý človek, ktorý mal veľmi rád deti a rád ich obdarúval.“
• „Bol taký láskavý, že si ho ľudia dodnes pripomínajú a v jeho mene si nadeľujeme sladkosti.“
• „Keď si dnes vykladáme čižmičky, robíme to na pamiatku toho, aký bol Mikuláš štedrý.“

Nemusíte hneď riešiť otázku, či „chodí naozaj“. Väčšine menších detí úplne stačí pekný príbeh a atmosféra. K odpovediam na náročnejšie otázky sa dostaneme nižšie.

Prispôsobte vysvetlenie veku dieťaťa

To, ako veľmi zájdete do hĺbky, závisí od toho, koľko má Vaše dieťa rokov a čo dokáže pochopiť. Nemá zmysel trojročnému dieťaťu vysvetľovať dejiny biskupstva a rovnako nemá zmysel pred deväťročným predstierať niečo, čomu už dávno neverí.

Deti do troch až štyroch rokov vnímajú predovšetkým atmosféru. Stačí im, že príde niekto milý, kto nosí sladkosti. Držte sa jednoduchých viet, konkrétnych obrazov (čižmička, plášť, ovocie) a pokoja. Nezaťažujte ich zložitými príbehmi.

Deti od štyroch do šiestich rokov už milujú príbehy a otázky. Toto je ideálny vek na rozprávanie o skutočnom Mikulášovi, o jeho dobrote a o tom, prečo si vykladáme čižmy. Pokojne pridajte, že Mikuláš mal rád deti, ktoré sa snažia byť dobré, ale vyhnite sa vyhrážkam.

Deti od siedmich rokov vyššie už často tušia alebo priamo vedia, že postava Mikuláša, ktorú stretnú v obchode či na námestí, je preoblečený človek. Aj tak môžu mať radi tradíciu. S nimi sa dá krásne posunúť rozhovor od „kto nosí darčeky“ k tomu, „čo pekné môžeme pre niekoho urobiť my“.

Ako reagovať na otázku „Je Mikuláš naozajstný?“

Toto je otázka, ktorej sa mnohí rodičia obávajú. Dobrá správa je, že nemusíte klamať ani ničiť kúzlo. Osvedčený prístup je odpovedať otázkou a zistiť, čo dieťa vlastne chce vedieť a na čo je pripravené.

Keď sa dieťa spýta „Je Mikuláš naozajstný?“, skúste pokojne odpovedať: „A čo si myslíš ty?“ Podľa odpovede zistíte, či hľadá potvrdenie kúzla, alebo už samo tuší pravdu a chce ju s Vami overiť.

• Ak je dieťa malé a nadšené, môžete zostať pri príbehu: „Svätý Mikuláš naozaj žil a bol veľmi dobrý. Preto si ho dodnes pripomíname.“ To je pravda a zároveň to nechá priestor pre fantáziu.
• Ak je dieťa staršie a pýta sa priamo, či ten Mikuláš na námestí „chodí naozaj“, môžete láskavo priznať: „Ten pán je preoblečený a pripomína nám skutočného Mikuláša, ktorý bol veľmi štedrý. Darčeky do čižmičiek dávame my z lásky, presne tak, ako to kedysi robil on.“

Dieťa väčšinou nie je sklamané pravdou samotnou, ale spôsobom, akým sa ju dozvie. Keď mu odpoviete s teplom a spojíte to s tým, že aj Vy sa oň staráte s láskou, kúzlo nezmizne, iba sa premení na niečo hlbšie.

Čo robiť, keď dieťa počuje niečo iné od kamarátov

V škôlke a škole sa deti prirodzene delia o informácie a nie vždy sú rovnaké. Jedno dieťa verí, iné už vie, tretie prišlo s vlastnou verziou. Vaše dieťa sa tak môže vrátiť domov zmätené alebo s otázkou, ktorú ste nečakali.

Nespanikárte a nesnažte sa okamžite „opraviť“ kamarátov. Namiesto toho oceňte, že sa dieťa pýta práve Vás: „Som rád(a), že si sa prišiel opýtať mňa.“ Potom mu vysvetlite, že rôzne rodiny slávia Mikuláša trochu inak a že každé dieťa sa pravdu dozvie vtedy, keď je pripravené. Poproste ho, aby menším deťom ich radosť nekazilo, rovnako ako on mal radosť. Deti tento princíp „nechajme to menším ako prekvapenie“ prekvapivo dobre chápu a často sa cítia hrdo, že už patria medzi tých „veľkých“, ktorí pomáhajú udržať kúzlo.

Prečo sa vyhnúť strašeniu čertom a trestami

Tradícia u nás často spája Mikuláša s čertom, ktorý má deti strašiť za to, že neposlúchali. Mnohé rodiny to používajú ako výchovný nástroj: „Keď nebudeš dobrý, čert ťa odnesie.“ Aj keď to môže vyzerať ako neškodná zábava, u citlivejších či menších detí to vie vyvolať skutočný strach, ktorý s radosťou zo sviatku nemá nič spoločné.

Odporúčame držať sa toho, čo je na Mikulášovi to najkrajšie, teda dobroty a obdarúvania. Ak sa čert vo Vašej rodinnej tradícii objavuje, môžete ho podať odľahčene a rozprávkovo, nie ako hrozbu. Namiesto „príde po teba“ skúste „Mikuláš má rád, keď sa snažíme byť na seba milí“. Sviatok tak zostane spojený s bezpečím a radosťou, a nie s úzkosťou. Ak si všimnete, že Vaše dieťa má z postáv v maskách výrazný strach alebo sa mu vracia aj po sviatku, je úplne v poriadku takéto stretnutia vynechať. Ak by úzkosť pretrvávala alebo Vás znepokojovala, neváhajte sa poradiť s Vaším pediatrom.

Ako z Mikuláša urobiť príležitosť na dobro

Najkrajšie na celom rozprávaní o Mikulášovi je to, že Vám dáva prirodzenú príležitosť učiť dieťa štedrosti. Mikuláš nebol slávny tým, čo dostal, ale tým, čo rozdával. Túto myšlienku môžete premeniť na malé spoločné zážitky.

1. Spolu pripravte drobnosť pre niekoho iného, napríklad nakreslený obrázok pre babku alebo sladkosť pre kamaráta.
2. Nechajte dieťa, nech samo „zahrá Mikuláša“ a niekomu potajomky urobí radosť. Deti milujú tajomstvá, ktoré niekoho potešia.
3. Porozprávajte sa o tom, ako sa cítilo, keď niekoho obdarovalo. Práve tento pocit je jadrom celého sviatku.

Takto sa Vaše dieťa naučí, že Mikuláš nie je len o čižmičke plnej sladkostí, ale hlavne o láskavosti, ktorú vieme rozdávať všetci. A to je posolstvo, ktoré mu zostane oveľa dlhšie než čokoládová figúrka.

Nech už si Vaše dieťa udrží kúzlo ešte niekoľko rokov, alebo sa práve teraz dozvedá pravdu, pamätajte, že nič nepokazíte, ak k tomu pristúpite s láskou a pokojom. Deti si najmenej pamätajú presné slová a najviac ten pocit bezpečia a spolupatričnosti, ktorý pri Vás zažili. Doprajte si tento adventný čas bez zbytočného stresu z „dokonalej odpovede“. Tá najlepšia odpoveď je jednoducho tá, ktorú poviete so srdcom.

Vyskúšajte rozprávku na mieru

dobrú.sk každý večer pošle vášmu dieťaťu rozprávku napísanú priamo preň — s ilustráciou a nahovorenú nahlas. Na štart máte 3 kredity zadarmo, bez karty.